V Košiciach sa v posledných dňoch rozbehla zvláštna verejná diskusia. Stačí upozorniť na možné porušovanie zákonov, zmluvných podmienok alebo ochranu mestského majetku a okamžite ste označení za nepriateľa športu, detí či rozvoja mesta. Namiesto vecnej debaty prichádzajú emócie, osobné útoky a frázy o „hádzaní polien pod nohy“.
A pritom podstata celej veci je úplne inde.
Nikto nespochybňuje význam športu pre deti. Nikto nespochybňuje, že mládež potrebuje kvalitné podmienky a ľudí, ktorí sa jej venujú. Každý normálny človek podporí projekt, ktorý pomáha deťom športovať a tráviť čas zmysluplne.
Lenže pomoc deťom sa nesmie stať ochranným štítom pred otázkami o zákonnosti a dodržiavaní pravidiel.
Práve médiá v posledných mesiacoch opakovane upozornili na vážne otázniky okolo projektu Arény Sršňov. Denník Korzár priniesol informácie o tom, že sa začalo stavať ešte pred ukončením povoľovacích procesov a bez čakania na rozhodnutia úradov. Ďalšie články otvorili tému výstavby na mestskom pozemku v možnom rozpore so zmluvou a položili úplne legitímnu otázku: ako je možné, že mesto takýto postup dovolilo?
Toto už nie je len debata o športe.
Toto je debata o tom, či sa s mestským majetkom a verejným priestorom nakladá v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami. A to je povinnosťou každého verejného funkcionára kontrolovať bez ohľadu na to, kto projekt realizuje.
Nejde už len o otázky opozície, poslancov alebo občanov. Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu podľa zverejnených informácií konštatoval zmeny stavby vykonané v rozpore s overeným projektom. Mesto zároveň preveruje možné porušenie podmienok nájomnej zmluvy a samotný stavebný dohľad stále prebieha.
To už nie sú politické názory ani domnienky. To sú zistenia a konania príslušných orgánov, ktoré majú dohliadať na dodržiavanie zákonov a ochranu verejného záujmu.
Ak sa potvrdí, že boli porušené podmienky stavebného povolenia alebo nájomnej zmluvy, potom nehovoríme o útoku na šport. Hovoríme o ochrane zákonnosti a ochrane majetku mesta Košice.
Namiesto odpovedí na tieto otázky však sledujeme emocionálny tlak na verejnosť aj poslancov. Každý, kto sa pýta na zákonnosť, je okamžite vykresľovaný ako človek, ktorý „útočí na deti“, „škodí športu“ alebo „hádže polená pod nohy“.
Lenže kontrola nie je útok.
Ak bežný občan stavia bez potrebných procesov, rieši to úrad.
Ak podnikateľ poruší podmienky nájmu alebo zmluvy, rieši to mesto.
Ak vzniknú pochybnosti o zákonnosti postupu, je normálne, že sa podávajú podnety a vec preverujú kontrolné orgány.
Presne tak funguje právny štát.
A práve preto je nebezpečné vytvárať atmosféru, že populárny projekt alebo dobrý úmysel majú byť dôvodom na zatváranie očí pred pravidlami.
V minulosti sa pritom okolo mena Mareka Mergleského objavili aj ďalšie medializované kauzy a podozrenia – či už išlo o prípad extrémneho prekročenia rýchlosti v Košiciach, preverovanie fungovania športoviska počas covidových zákazov alebo staršie prípady spájané s predajom pirátskych CD/DVD nosičov. O to viac je dnes pochopiteľné, že verejnosť aj kontrolné orgány citlivejšie vnímajú ďalšie otázky týkajúce sa dodržiavania pravidiel, zmlúv a zákonných postupov.
A stále počúvame ten istý argument:
„Veď ide o deti.“
Nie.
Deti nemôžu byť štítom na obchádzanie pravidiel.
Dobrá vec ešte nikoho nestavia nad zákon.
A verejný funkcionár nemôže zatvárať oči len preto, že projekt je populárny.
Lebo ak začneme akceptovať, že pre niektorých pravidlá platiť nemusia, potom prestávajú platiť pre všetkých.
A to by bol pre Košice oveľa väčší problém než akákoľvek kontrola.
„Najväčším problémom spoločnosti nie sú ľudia, ktorí robia chyby. Najväčším problémom sú ľudia, ktorí začnú pravidlá vnímať len ako nepríjemnú prekážku na ceste k vlastným cieľom. Vtedy sa zo zákona stáva odporúčanie, zo zmluvy formalita a z verejného záujmu prekážka, ktorú treba obísť. Právny štát však stojí na presne opačnom princípe – že pravidlá platia rovnako pre každého, bez ohľadu na popularitu, vplyv alebo dobrý úmysel.“
Slovak
English